Všetko sa začalo 4. marca 2007.
Sestra mi volala do školy, že Edi sa po raňajšom venčení začal sa triasť na celom tele, padal a do večera už len ťahal nožičky za sebou... Hneď na druhý deň sa bola spýtať veterinára, čo mu môže byť. Veterinár jej povedal, že to je pravdepodobne vyskočená medzistavcová platnička.
Mali počkať do druhého dňa, že sa mu to napraví samo od seba.
No nenapravilo sa...
Edi celú noc ležal na deke, vôbec sa nehýbal (museli ho preto každú chvíľu prekladať, aby sa mu netvorili preležaniny), močil pod seba, odmietal žrať, piť, bol absolútne paralyzovaný. Hneď na ďalší deň s ním bežali k veterinárovi. Edi dostal vtedy injekciu... nejaké antibiotiká, ktoré mu mali zlepšiť daný stav. Avšak ani po ďalších dňoch a ďalších injekciach sa mu stav nezlepšil. Našťastie začal trochu reagovať, niečo aj vypil a tiež zožral. Po 3 dňoch sa konečne maličko vyšpinil.
Trochu sme si vydýchli.
